Z
HISTÓRIE ŠKOLY
Základná škola leží v obci Tušická Nová Ves.
Zakladajúca listina obce je z roku 1342. Od svojho vzniku bola začlenená do
štátoprávneho útvaru Horné Uhorsko Zemplínskej župy. Patrila zemanom
z Tušíc – Tussayovcom. Názov obce - Tušice vznikol z mena grófa Tussaya.Tušice
sú matkou Tušickej Novej Vsi. Majer Tušíc grófovi nepostačoval, preto
smerom na juh od Tušíc vybudoval nový majer a tak vznikol „nový valal“,
čiže „nová ves“ – Tušická Nová Ves.
Obec leží na pravom brehu rieky Ondavy v nadmorskej výške 107 m. Má
rozlohu asi 420 ha a má 720 obyvatelov. Školstvo a vzdelanosť v obci
sa datuje už od roku 1462, keď bola v Tušiciach zriadená Ludová škola,
kde chodievali aj žiaci z Tušickej Novej Vsi. Vyučovacím jazykom bola
staroslovienčina a čiastočne latinčina, aj keď len pre vybraných žiakov,
ktorí mohli ďalej študovať na univerzite v poľskom Krakove. Deti chodili
do školy najmä v zime, pretože na jar, v lete a na jeseň pomáhali doma
na gazdovstvách. Prvým učitelom bol Šebastián. Medzi prvých učiteľov
patrili Ján Figula, Karel Hajek a Anna Štastná.
V roku 1960 sa začalo s výstavbou Základnej deväťročnej školy v Tušickej
Novej Vsi. Bola dostavaná v roku 1962. Riaditeľom sa stal pán Minich
a učitelský kolektív tvorilo 15 učiteľov.
Od 1. apríla 2002 je podla zákona zriadovateľom školy obec Tušická Nová
Ves.Škola má 188 žiakov, 14 pedagogických a 4 nepedagogických zamestnancov.Nie
všetci, ktorí získali základy vzdelania v Tušickej Novej Vsi, žijú dnes
v rodnej obci.
Básnik Ján Zambor sa narodil 9.12.1947. Po skončení Základnej devätročnej
školy v Tušickej Novej Vsi ako pätnásťročný odišiel na SVŠ do Michaloviec.
Ďalej pokračoval v štúdiu na FFPJŠ v Prešove. Po skončení vysokej školy
pracoval v Československom rozhlase v Košiciach. Odtiaľ sa prestahoval
do Bratislavy. Medzi jeho básnické prvotiny patria príspevky do študentského
časopisu Lúc počas jeho štúdia na SVŠ. Ako básnik debutoval básnickou
zbierkou Zelený večer. V roku 1979 vydal Slovenský spisovateľ jeho ďaľšiu
zbierku Neodkladné. V roku 1983 mu vyšla kniha Kôň na sídlisku a „najkrajšia
zbierka piesňovej ľudovej poézie zo Zemplína“ (ako ju nazvala kritika)
Lubojsc, Bože, Lubojsc.